Šperk…

Šperk. Obdivujeme ho vo výklade, nevieme spustiť oči z tej pani naproti . . . Nás ženy fascinuje, ak ho nosíme každý deň, občas, alebo nikdy.

Ja milujem náramky.

Vyskúšala som snáď všetky techniky na spájanie korálok. Áno, boli krásne, len tam bolo stále to „ale „. Nebolo to proste dosť originálne.

Jedného dňa prišla výzva z mojej hlavy a výzvy to mám ja rada… som príliš tvrdohlavá na to, aby som dokázala priznať, že niečo nedokážem. Vymodelovala som z hliny prvé drobné korálky, uložila do neglazovanej nádoby, tú do pece a čakala som na výsledok. Bola som spokojná a tak prišla na radu glazúra. Čo vám poviem, piplačka. Hlavne uložiť komponenty na stojan tak, aby sa o seba pri vypaľovaní neopierali a nezlepili, ale výsledok stál za to.

Na rad prišli najprv medené a mosadzné drôty, horák, kladivo . . . pred rokom by ma toto nenapadlo. “ Zrazu “ sa objavili v mojich rukách aj plechy a lupienková pilka, pilník, šmyrgle, vŕtačka a bruska. Môj pracovný stôl, na ktorom si predtým hrdo hovel len počítač, sa zmenil na nepoznanie. Priebežne študujem a objednávam chemikálie na povrchovú úpravu . . .

Podarilo sa. Ruky spolupracovali a nesklamali hlavu . . .