Príspevky autora Iveta Šidlová

Možno už v dobe kamennej ľudia chceli vedieť, čo ich čaká, čo ich neminie. Možno každý z nás chce poznať, ako bude svet vyzerať za sto či tisíc rokov. Ako budeme reagovať, keď pristane na Zemi prvé UFO. Budeme snáď chodiť v skafandroch? Aké dopravné prostriedky budeme používať? Proroctvá hovorili o katastrofách o miznutí rozdielov medzi pohlaviami.…

Kráčam v NY po ulici. Som v dave. Tisíce ľudí sa rútia oproti mne, tisíce idú mojím smerom. Jedni sú veľkí a statní ako jedle, majú široký pás, ako sto ročný strom. Z mojej výšky maličkej Slovenky sa ich hlavy nachádzajú niekde v oblakoch. Míňam jedného za druhým a každý z nich je iný. Táto…

Prebehlo zase pár dní z môjho života a moja päťdesiatka sa snaží ťukať ukazovákom na kalendár. Prešlo pár dní, ktoré zostali navždy zaznamenané v našich srdciach a dušiach. Pár dní, keď vidíte svoje dieťa v talári sľubovať oddanosť na bulu. Útržky z rozhovorov, ktoré ste si tajne ukradli, aby vás nikto nemal možnosť súdiť. Ste…

Prišiel ku mne asi tak pred hodinou. Jesenný anjel. Sedela som na trávniku v záhrade. Snažila som sa o dokonalú meditačnú pozíciu, aj keď už dávno viem,  keď chceš a vieš … je jedno, či máš hlavu zaborenú do vankúša, či visíš dole hlavou na konári. Ja však chcem nejaký pokrok vo svojom snažení. Načo…

Ešte netušilo, kto je. Ležalo v kyprej zemi, kde sa ocitlo keď spadlo, či privial ho vietor z kadiaľ si. Ešte netušilo kto je, keď hniezdilo si v kyprej postieľke spletenej z jemných vlákien človečenstva. Cítilo sa fajn. Bolo samé sebou a netušilo, čo ho čaká. Plynuli dni a noci a všetko bolo stále rovnaké.…

Možno sme mali šťastie, ak sme vyrastali sami uprostred džungle. Nikto nám nevkladal do hláv svoje myšlienky, nikto nás neočkoval svojimi strachmi a predsudkami. Ak by sme hodnotili svoj život len na základe vlastných skúseností a dopracovali sa k nim len svojim pričinením, pravdepodobne by sme prežili úžasné detstvo a mladosť. Asi by sme si…

Chodíme roky popri sebe. Stretávame sa na ulici, v práci, v jednej posteli. Sme deti, sme rodičia, či len náhodní okolo idúci. Vedome, či nevedome si hádžeme ľudí do škatuliek. Triedime si ich podľa toho, ako my hodnotíme svet. Jedného do škatuľky s názvom: Namyslená fiflena, Horenoska vo vysokých štekloch. Druhého do škatuľky s názvom:…

Žena ako taká, bytosť s hlavou, trupom, rukami a nohami. Prechádzajúc od detstva do dospelosti, zastavuje sa na prahu staroby a hodnotí. Keď som bola dievča nevedela som o tom, aká som krásna. Nemala som na tvári vrásky. Môj tuk na brušku bol taký rozkošnučký a nevytváral zatvrdnuté kopce medzi ktorými sa usídlil hlboký, prepadnutý…

Prikladám ďalší kus hliny. Nie je dôležité, či som ho pred tým vyformovala valčekom na cesto, alebo ušúlala na gumenom obruse. Rastie mi pod rukami. Mám nejakú predstavu, ale tá ma neženie vpred. Ženie ma len predstava, aby to bol domček. Vlastne obdĺžnik uzavretý z piatich strán. Schránka na myšlienky a slová, ktoré budú plynúť…

Neviem ako vy, ale ja mám čas očisty. Nie tej jarnej, aj keď berúc to zo širšej perspektívy … prapôvodne čas očisty duše. Keď sme dostatočne pozorní a snažíme sa vniesť do života všetky aspekty ktoré nás ovplyvňujú na ceste životom, nedá sa nám nevšimnúť si súvislosti a podobnosti. Tak ako sa jedni snažia zhodiť pár…