Ako som sa stala veriacou, … a ani som si nevšimla kedy

Sedeli sme na starej, koženej sedačke na chate ďaleko v horách. Bola noc a preberali sme všetko možné a nemožné. Môj kamarát mi zrazu vraví:

“Ty si veriaca. Ty veríš v Boha.”

Pozerám na neho …

“Definuj mi pojem Boh.”

Zamyslel sa: “Ty veríš na nejakého tam hore … “, nevedel pokračovať.

“Neviem ti odpovedať na tvoju otázku, keď mi ty nevieš vysvetliť to, čo si pod tým predstavuješ.”

Predstava Boha je snáď tak rôznorodá, koľko je na svete ľudí. V nás, vychovávaných v duchu socialistického realizmu vyvoláva slovo Boh, Ježiš a všetko s tým spojené predstavu ľudí nesúcich si modlitebnú knižku, čudne sa usmievajúcich, vstupujúcich do kostola. Ľudí, ktorí pravdepodobne spravili niečo zlé a teraz sa idú vyspovedať a poprosiť dákeho uja o odpustenie.

Nikto z nás však asi nevie, čo slovo Boh znamená. V jednom dokumente som si raz vypočula vetu: Spýtajte sa ryby, ktorá pláva celý život v mori, čo je to voda. Pochopila som, že človek je pre seba tou najväčšou prekážkou. Preto, lebo si svojimi vlastnými myšlienkami utvára svoj vlastný svet. Nechá sa zmanipulovať sám sebou a názormi druhých ľudí. Druhých ľudí, ktorí možno v snahe zničiť váš neutíchajúci optimizmus a úsmev na tvári chcú do Vás vniesť semienka pochybností. Keď prijmete seba samého takého ako ste, aj so svojimi myšlienkami, stanete sa slobodnými. Môžete sa usmievať, pretože viete svoje.

Áno, som svojím spôsobom veriaca, ale v kostole ma nenájdete.