Príspevky autora Iveta Šidlová

Ste každý z iného brehu rieky… V jeden deň, pred pár rokmi, keď ste kráčali popri jej toku, zbadali ste jeden druhého. Možno to blesk z jasného neba, možno len jediný pohľad – od tej chvíle bolo zrazu všetko inak. Možno ste sa zadívali a skúmali … Čo sa deje? Možno vám bolo hneď od…

Tak ako každý bežný deň, sedím ráno pri stole a raňajkujem. Vkladám do úst jedno sústo za druhým. Viem, že si mám vychutnávať všetky vône a chute, preciťovať ich účinok v mojom tele. Lenže ja som nejaká iná. Hádžem to do seba jedno za druhým a v hlave mi behajú myšlienky, ktoré spájajú poznané do…

Sedeli sme na starej, koženej sedačke na chate ďaleko v horách. Bola noc a preberali sme všetko možné a nemožné. Môj kamarát mi zrazu vraví: “Ty si veriaca. Ty veríš v Boha.” Pozerám na neho … “Definuj mi pojem Boh.” Zamyslel sa: “Ty veríš na nejakého tam hore … “, nevedel pokračovať. “Neviem ti odpovedať…

Každý deň stretneme veľa ľudí, zachytíme veľa informácií, máme možnosť inšpirovať sa stovkami osudov a príbehov. Z televíznej obrazovky sa nás snaží svojim nenúteným profesionálnym úsmevom ovplyvniť politik. Pred obchodným centrom hlúčik bezdomovcov, keď bojujeme so svojím vlastným svedomím zľutovať sa nad ich osudom, alebo zatratiť ich, odsudzujúc ich prístup k životu. Či chceme, alebo…

Musím dnes prijať viceguvernéra Japonskej národnej banky, klesajúci rubeľ mi robí starosti. On je tiež toho názoru … treba spraviť adekvátne opatrenia, lebo naše portfólio môže byť pod tlakom verejnej mienky ohrozené. Tak mi včera volal, vraj letí dnes z Ruska, či by sa mohol neoficiálne zastaviť. Vraví: ” Situácia je vážna, aj keď ……

Začala som písať knihu… Ale ako sa vlastne píše taká kniha? Začala som už niekoľkokrát. Človek sa proste učí celý život, ale keďže vývoj vo vesmíre ide po špirále…múdry človek nikdy nespraví veci tak, ako ich už raz spravil. V poslednom čase ma fascinujú príslovia a porekadlá. Na toto by sa hodilo : “Nikdy nevstúpiš…

Ležím na spodnom” priečinku”… v saune. Snažím sa naladiť na zajtrajší zážitok. Zas to prišlo zniekadiaľ… dostala som mail a v ňom ponuka. Takých ku nám prichádza mnoho, ale my proste vieme … pošteglia naše ego, podvedomie… musíme ísť. A tak si ležím v tej saune a nalaďujem sa. Učím sa byť sebcom už pár…

Iba moje oči sa mohli hýbať… telo stuhnuté, meravé, krvi by si sa nebol dorezal, tak to vraveli niekedy starí ľudia. Nohy vystreté, ruky pozdĺž tela, hlava vztýčená k plafónu… Len oči žijúce, schopné registrovať jeho pohyb… pohyb poskakujúceho malého čertíka, nezbedne skúmajúceho svet ľudí. Naša bytovka bola vraj postavená na bažinách. Moja mama dodnes…

Situácia sa opakuje… ako vždy, podľa intervalov… podľa “vecí ” ktoré sú pre človeka dôležité. … ležím opäť, na tom storočnom spacáku, vonná tyčinka si ukrajuje zo svojho života a ja len tak, ako som vyšla z postele… V ružových kraťasoch so srdiečkami – viem, mám už svoj vek, ale zvyknem prižmúriť oči, aby som…